stannah záruka
Stannah logo
Máte akékoľvek otázky? Zavolajte nám ZADARMO Naši preškolení operátori sú tu pre vás 24 hodín denne
0800 162 162

Ženy vo vede: revolučné zistenia Marian Diamondovej o plasticite mozgu

V medzinárodný deň žien a dievčat vo vede si uctíme zosnulú Marian Diamondovú. Zistite o nej viac!

Ženy a dievčatá vo vede: Marian Diamondová a dievčaZdroj: Luna Productions

Marian Diamondová, zomrela vo veku 90 rokov (25. júla 2017), bola profesorkou anatómie a odborníčkou na mozog. Za posledných 60 rokov pôsobila Marian Diamondová ako učiteľka a výskumníčka v oblasti neurofyziológie. Ako učiteľka bola uznávaná a patrila medzi najvýznamnejších učiteľov v Spojených štátoch amerických a jej prednášky na kanále YouTube majú viac ako 1,7 milióna videní. V skutočnosti je druhou najobľúbenejšou profesorkou na svete.

Porozumieť, v akom kontexte pracovala, znamená porozumieť tomu, aký významný a revolučný výskum Marian Diamondovej bol. V tom čase vedecká obec chápala mozog úplne nesprávne, pretože ho považovali za stálu a nemennú jednotku, ktorá postupne s vekom degeneruje. Avšak priekopnícka práca Marian Diamondovej dokázala, že sa mýlili. Pod vplyvom pozitívnych účinkov obohateného prostredia mozog v skutočnosti môže vytvárať a obnovovať svoje spojenia. To znamená, že pri správnej stimulácii, sa mozog rozvíja aj v dospelosti! Okrem toho, že to spôsobilo revolúciu, vnieslo to pozitívnu perspektívu, ktorá navždy zmenila spôsob, akým nazeráme na starnutie mozgu!

Marion Diamondová – priekopníčka vo výskume mozgu, ktorá dokázala plasticitu mozgu

Marian Diamondová: priekopníčka vo výskume mozgu, dokázala plasticitu mozgu

Marian Diamondová študuje Einsteinov mozog vo svojom laboratóriu na univerzite Berkeley

Marian Diamondová strávila viac ako 60 rokov študovaním mozgu, pričom ju nikdy neprestal udivovať jeho potenciál a nikdy sa neprestala pýtať, ako bunka dokáže vytvoriť myšlienku! Ako povedala sama Diamondová:

„… mozog je najpodivuhodnejšia masa protoplazmy na tejto planéte a možno aj v galaxii. Jeho potenciál prakticky nepoznáme. Rozmýšľate niekedy nad mozgom vo svojej hlave a čoho je schopný? Bunky, ktoré rozmýšľajú o sebe? A za určitých podmienok dokáže ostať zdravý a aktívny celých 100 rokov. Dokážeme to všetci, ak zistíme ako obohacovať svoj mozog.“ Davidson Films, Inc.

Ako Marian vykonávala svoj experiment, aby dokázala plasticitu mozgu?

Marian Diamondová: ako vykonávala svoj experiment, aby dokázala plasticitu mozgu?

Nedá sa to povedať inak, iba že jej výskum zmenil vedu! Prišla s úplne novou myšlienkou, ktorá roztrieštila staré predstavy o mozgu. No mnohí vedci prijali výskum Marian Diamondovej s nedôverou. Niektorí považovali jej experiment s potkanmi za hlúpy a zbytočný. Ale to boli 60. roky a vedecká obec bola obzvlášť v tých časoch mizogýnna. A ak to nestačí, vedecký pokrok sa tiež neprejavoval v lineárnom kontinuu. Namiesto toho v ňom prebiehali rôzne a náhle zmeny, pričom Marianina práca je toho klasickým príkladom.

Od 1964 začala Marian Diamondová skúmať mozgy laboratórnych potkanov. Počas jedného experimentu izolovala jedného potkana, ktorý mal rásť sám v jednej malej biednej klietke. V paralelnom experimente vyrastalo 12 potkanov v tzv. obohatených klietkach s množstvom predmetov na hranie. V týchto životných podmienkach ostali po dobu 80 dní a na konci 80 dní Diamondová analyzovala anatómiu a chémiu ich mozgov:

„Chemici sa pozreli na chemickú stránku a ja na anatomickú a zistila som, že mozgová kôra, teda vonkajšie vrstvy mozgu, sa zmenila o 6 %. To bol rozdiel medzi obohateným a ochudobneným.“  Davidson Films, Inc.

Avšak jedna z jej kolegýň napadla jej prvý experiment, keď povedala, že potkany neboli dosť staré, takže si nemôže byť istá, že k plasticite mozgu dochádza aj v staršom mozgu. Experiment zopakovala a potkany nechala žiť 904 dní. Hoci klietky udržiavali veľmi čisté, mnohé z potkanov uhynuli po približne 600 dňoch, čo je sotva 60 ľudských rokov. Ale niektoré prežili omnoho dlhšie. Prekvapivo tie, ktoré sa dožili 904 dní boli pod vplyvom ešte jedného faktora: laborátorne potkany si pridŕžala na plášti a hladkala ich každý deň. Tak zistila, že tým dokázala zvýšiť ich dĺžku života. A dôkazy o rozvoji a raste mozgu mala aj ďalšie, pretože zistila, že tieto potkany mali vo všeobecnosti hrubšie mozgové kôry. Plasticitu mozgu nakoniec dokázala. Nepretržitý vývoj a rast potkaních mozgov závisel viac od prostredia, než by nás kedy napadlo.

Tento objav, ktorý zmenil svet, môžeme zhrnúť do piatich bodov, o ktorých si nikto pred Marian Diamondovou nemyslel, že by mohli mozog priamo ovplyvňovať:

Marian Diamondová: päť faktorov, ktoré vplývajú na vývoj mozgu

Marian Diamondová naďalej rozvíjala obšírnu teóriu o plasticite mozgu, ktorú možno zhrnúť do jednej frázy, ktorú skôr započujete v telocvični než na hodine neurovedy: používaj to alebo nechaj tak. V skutočnosti vedecky presnejšie je použiť toto spojenie na mozog. Nedávnejšie štúdie sa tiež prikláňajú k Diamondovej zisteniam a preukazujú, že nové neuróny sa vytvárajú vďaka stimulácii v akomkoľvek veku.

Marion Diamondová a štúdie Einstenovho mozgu

Marion Diamondová a štúdie Einstenovho mozgu

Zdroj: Luna Productions

Pred viac ako 60 rokmi bola Einsteinova smrť len začiatkom fascinujúcej a kontroverznej cesty za najváženejšou časťou jeho anatómie: jeho mozgom. Ale odhalí Einsteinov mozog niekedy svoje tajomstvá?

Až v roku 1984 získala Marian Diamondová na univerzite Kalifornia v Berkeley šancu preskúmať niekoľko zachovaných kúskov Einsteinovho mozgu. Zistila, že Einsteinov mozog má viac glií (ktoré vyživujú neuróny) ako mozog bežného človeka! Jeho mozog mal vyšší pomer glií k neurónom než iné mozgy a predpokladom je, že dôvodom bol jeho vysoký metabolický dopyt a stimulácie, ktoré Einstein poskytoval svojim neurónom.

Staršie mozgy? Prijmite dar neuroplasticity a vytvárajte nové spojenia!

Starší mozog možno stimulovať, aby si vytváral nové spojenia

Marian Diamondová bola na seba náročná celý život. A dokonca aj po dosiahnutí medzinárodného uznania za jej revolučný výskum mozgu a za stanovenie základov výskumu neuroplasticity, pri niekoľkých príležitostiach priznala, že vždy pociťovala obrovský úžas nad touto malou masou protoplazmy, vážiacou kilo a pol, ktorú nazývame mozog a ktorá je najzložitejšou štruktúrou, ktorú ľudstvo pozná.

Jej výskum poukázal na dopad obohatenia na vývoj mozgu, prosté no mocné nové zistenie, ktoré doslova zmenilo svet a spôsob, akým nazeráme na starnúci mozog. Ľudia sa často pýtajú, čo staroba vlastne je. Na čo Marian odpovedá:

„závisí od časti tela. Keďže vývoj a staroba sú nepretržité

Marian Diamondová prednášala až do veku 87 rokov

Diamondová sa pravidelne zapájala do činností, tak duševných ako aj fyzických, aby obohatila mozgové spojenia. Sama bola príkladom aktívneho starnutia, keďže pokračovala vo svojom výskume a učení až do roku 2014, kedy odišla do dôchodku vo veku 87 rokov. Jej zvedavosť a vášeň pre ľudský mozog udržiaval v pozore jej myseľ, až kým jej to telo dovoľovalo, za predpokladu, že tajomstvom k bystrej mysli je neustále stimulovať mozog čo najdlhšie, pričom nesmieme zabúdať na jeho vyživovanie zdravými pocitmi!

 

Luna Productions, nezávislí filmoví tvorcovia, vydali webový seriál, ktorého prvá časť sa volá Môj románik s mozgom: Doktorka Marian Diamondová, ktorý bol odvysielaný v niekoľkých krajinách počas 2017.

Tu si môžete pozrieť úryvok z prvej časti v angličtine:

Kto by nechcel dopozerať nezabudnuteľnú cestu Marian Diamondovej, milovanej profesorky a zaklínačky mozgov? Už teraz sa nevieme dočkať ďalších častí webového seriálu, najmä 5. časti o mozgoch a malých dievčatkách, kde Marian vystupuje ako vzor pre 4 ročné dievčatko a zároveň ju učí neuroanatómiu.

Postavte sa za ženy a dievčatá vo vede 

Postavte sa za ženy a dievčatá vo vede

Pre ženy a dievčatá nebolo vždy jednoduché, aby ich prijali do ríše vedeckého výskumu. História nám ponúka niekoľko prípadov, kedy ženy dokázali prekonať stereotypy. Z týchto dnes si dnes pripomíname húževnatosť zosnulej Marian Diamondovej, ženy, ktorá osobne pocítila rodovú zaujatosť vo vede, ktorej existenciu v súčasnosti potvrdzujú niektoré nedávne štúdie. Vo vede nie je vždy jednoduché dokázať rodovú zaujatosť, z jednoduchého dôvodu, že existujú ľudia, ktorí zaryto odmietajú, že by sexizmus vôbec existoval. Ilana Yurkiewiczová však vo svojej práci prichádza k záveru, že existuje vo veľmi skrytom a zarytom spôsobe:

„Ak fakulta prejavuje rodovú zaujatosť, nemáme na mysli to, že táto zaujatosť je cielená alebo vychádza z vedomej túžby brániť postupu žien vo vede. Štúdie v minulosti ukázali, že ľudské správanie je formované skrytou alebo neúmyseľnou zaujatosťou, ktorá vychádza z opakovaného vystavenia sa všadeprítomným kultúrnym stereotypom, ktoré zobrazujú ženy ako menej kompetentné…“

Za posledných 15 rokov vynaložilo celosvetové spoločenstvo množstvo úsilia na motiváciu a zapojenie žien a dievčat do vedy. Nanešťastie, ženy a dievčatá sú neustále vylučované z plnej účasti vo vede, a zarážajúce je, že je to celosvetový problém. V skutočnosti ženy tvoria len 30 % výskumníkov na svete. Z toho dôvodu sa OSN rozhodla vyhlásiť 11. február za Medzinárodný deň žien a dievčat vo vede , ktorý má za cieľ dosiahnuť úplný a rovný prístup a účasť vo vede pre ženy a dievčatá. Generálny tajomník OSN António Guterres požaduje:

„… záväzok skončiť so zaujatosťou, väčšie investície do vzdelávania v oblasti vedy, technológií, techniky a matematiky pre všetky ženy a dievčatá ako aj príležitosti pre ich kariéru a dlhodobý profesionálny rozvoj, tak aby všetci mohli čerpať z ich revolučného prínosu v budúcnosti.“

UNESCO sa taktiež pridalo k hnutiu a vydalo manifest so 6 naliehavými a rozhodujúcimi prehláseniami:

  1. Podporujte dievčatá, aby sa vydali na cestu vedeckej kariéry.
  2. Búrajte bariéry, ktoré odrádzajú vedkyne od hľadania dlhodobej kariéry vo výskume.
  3. Uprednostnite prístup žien na vyššie a vedúce pozície vo vede.
  4. Oslavujte v širokej verejnosti prínos, ktorí predstavujú vedkyne pre vedecký pokrok a pre spoločnosť.
  5. Zaistite rodovú rovnosť pomocou účasti a vedenia na sympóziách a vedeckých podujatiach ako konferenciách, výboroch a zasadnutiach rady.
  6. Podporujte mentorovanie a hľadanie kontaktov u mladých vedcov, aby si mohli plánovať a rozvíjať kariéru, ktorá naplní ich očakávania.