Svetový deň zdravia: ako Parkinsonova choroba vplýva na mobilitu a rovnováhu

Napísal(a) Stannah

Vo Svetový deň zdravia sa určite dozviete mnohé o zdravých návykoch a napríklad aj o tom, aké zdravé je piť vodu. A hoci sú to všetko veľmi užitočné rady a je potrebné o nich hovoriť, rozhodli sme sa zájsť ešte ďalej. Čo ak by ste ten pohár vody, vďaka ktorému budete zdravší, už sami nedokázali vypiť? Predstava, že toto sa môže stať človeku trpiacemu na Parkinsonovu chorobu, je hrozivá.

Vo svete touto chorobou trpí 10 miliónov ľudí, a práve preto sme sa dnes rozhodli podeliť sa s vami o to, ako Parkinsonova choroba vplýva na mobilitu a rovnováhu a čo môžete urobiť, keď je choroba zachytená v jej raných štádiách.

Kvôli tomu je zvyšovanie povedomia o tejto degeneratívnej chorobe dôležité a hoci je potrebné vykonať ešte mnohé výskumy, pevne veríme, že vedci nájdu cestu, ako zmierniť symptómy Parkinsonovej choroby, alebo dokonca nájdu liek. Je to čoraz viac naliehavejšie, ak vezmeme do úvahy, že priemerná dĺžka života sa zvyšuje a počet jednotlivcov s Parkinsonovou chorobou sa v budúcnosti bude iba zvyšovať. Ale je v dohľade nejaké iné riešenie?

Čo je Parkinsonova choroba?

Parkinsonova choroba bola pomenovaná po britskom lekárovi Jamesovi Parkinsonovi, ktorý v roku 1817 prvý pomenoval túto chorobu ako trasľavá obrna. Možno vás prekvapí, že je to druhá najčastejšia neurodegeneratívna choroba na svete. Je známa najmä kvôli stupňu zhoršenia, ktorý spôsobuje a ktorý najčastejšie vedie k problémom spojeným s pádmi z dôvodu nedostatočnej kontroly svalov, čo spôsobuje trasenie končatín a hlavy, stuhnutosť svalov, pomalé pohyby a poruchy rovnováhy, čím celkovo postupne zhoršuje chôdzu, chodenie po schodoch, celkom jednoduché úlohy alebo dokonca rozprávanie.

Väčšina ľudí, u ktorých sa rozvinie Parkinsonova choroba, majú 60 a viac rokov, ale Parkinsonova choroba s včasným nástupom sa môže prejaviť už aj u mladších.

Aké sú príčiny a symptómy Parkinsonovej choroby?

Ako neurodegeneratívna porucha vedie Parkinsonova choroba k progresívnemu zhoršovaniu motorických funkcií kvôli strate mozgových buniek, ktoré tvoria dopamín. Hoci príčina Parkinsonovej choroby nie je známa, vedci špekulujú nad tým, že s ňou súvisia genetické aj environmentálne faktory. Štúdie taktiež preukázali, že u mužov je pravdepodobnosť výskytu choroby o 50 % vyššia ako u žien.

Primárne symptómy Parkinsonovej choroby:

• tras,
• stuhnutosť svalov,
• spomalenie pohybov,
• porucha rovnováhy,
• šúchanie namiesto chô

Niektoré druhotné symptómy Parkinsonovej choroby:

• úzkosť,
• depresia,
• zmätenosť,
• demencia.

Aký je priebeh Parkinsonovej choroby?

Podľa nadácie Parkinson´s Foundation existujú typické vzory priebehu Parkinsonovej choroby, ktoré možno zadefinovať do 5 štádií:

1. Symptómy sú mierne a neovplyvňujú kvalitu života.
2. Symptómy sa zhoršia a každodenné úlohy sa stávajú čoraz ťažšie a na ich splnenie je potrebný dlhší čas.
3. Považuje sa za stredné štádium Parkinsonovej choroby. Človek stráca rovnováhu, pohybuje sa pomalšie a časté sú pády. Symptómy narušujú každodenné činnosti, napríklad obliekanie, jedenie a umývanie zubov.
4. Symptómy sú čoraz vážnejšie a človek potrebuje pomoc pri chôdzi a pri vykonávaní každodenných činností.
5. Najpokročilejšie štádium Parkinsonovej choroby. Človek nedokáže chodiť a vyžaduje pomoc po celý čas.

Pri správnej liečbe väčšina ľudí  trpiacich na Parkinsonovú chorobu dokáže viesť dlhý produktívny život po mnohé roky aj po diagnóze. Dĺžka života ľudí trpiacich na Parkinsonovú chorobu je v skutočnosti viac menej rovnaká ako u ľudí bez tohto ochorenia. Je to skôr kvalita života ľudí s Parkinsonovou chorobou, ktorá sa znižuje. Ako však môžeme čeliť všetkým prekážkam, ktoré toto ochorenie predstavuje pre kvalitu života pacientov?

Ako Parkinsonova choroba vplýva na mobilitu a zmysel pre rovnováhu?

Neurofyziológia Parkinsonovej choroby dokazuje, že ovplyvňuje rovnováhu, chôdzu, pohyby a dokonca dokáže spôsobiť obmedzenia v mobilite. Ale čo máme na mysli pod pojmom mobilita?

Mobilita je schopnosť človeka bezpečne sa pohybovať v rôznych prostrediach za účelom splnenia funkčných úloh.

Funkčné úlohy ako vypiť pohár vody alebo jesť sa stávajú problémom. A ak o tom porozmýšľate, mobilitu považujeme väčšinu života za samozrejmosť. Neočakávame, že o ňu prídeme, a už vôbec neočakávame, že dostaneme degeneratívnu poruchu ako Parkinsonovu chorobu. Preto vedieť si udržať dobrú mobilitu je niečo, čo má veľký význam počas nášho starnutia a musíme vykonať preventívne opatrenia, aby sme poruchy mobility oddialili čo najviac, ako to pôjde.

Mobilita si vyžaduje dynamické ovládanie nervového systému, zmysel pre rovnováhu a dostatok obratnosti, aby sme boli schopní prispôsobiť sa zmenám našej polohy čo najrýchlejšie. Okrem toho máme dnes obavy aj z niekoľkých typov nedostatku pohybu, ktorý spôsobuje postup Parkinsonovej choroby. Musíme porozumieť, aké prevenčné cvičenia a opatrenia je potrebné robiť, aby sa riziko pádov a zranení znížilo na minimum.

Parkinsonova choroba a prevencia pádov

Hoci Parkinsonova choroba neohrozuje život samotný, ľudia môžu prežívať život ohrozujúce komplikácie ako udusenie sa jedlom či pád. Našim blízkym vo vyššom veku musíme pomôcť zabrániť pádom za akúkoľvek cenu, tak aby navrhované cvičebné programy fungovali efektívne pri odstraňovaní vplyvu Parkinsonovej choroby.

Za posledných 40 rokov sa spoločnosť Stannah stretla s tisíckami zákazníkov, ktorí trpeli rôznymi druhmi ťažkostí, ktoré ovplyvňovali ich mobilitu a schopnosť bezpečne používať svoje schodisko. Z našich skúseností so zákazníkmi môžeme s istotou povedať, že Parkinsonova choroba je jednou z najvážnejších fyzických ochorení a že tí, ktorí trpia touto poruchou pohyblivosti, si musia na schodoch dávať omnoho väčší pozor. Bohužiaľ, naši blízki sa často vystavujú nebezpečenstvu, keď sa snažia vyjsť alebo zísť po schodoch, často s jediným východiskom ísť po štyroch – čo nie je ani najbezpečnejší ani najdôstojnejší spôsob ako ísť po schodoch. Stoličkový výťah tak môže byť riešením pre vašich starnúcich milovaných, aby sa mohli bezpečne pohybovať po svojom dome, zatiaľ čo vám prinesie pokoj na duši, keď budete vedieť, že už nespadnú. Zistite viac o portfóliu našich stoličkových výťahov tu.

Ako môžeme znížiť obmedzenie mobility u ľudí s Parkinsonovou chorobou?

Za posledné desaťročia nám neurológia poskytla zaujímavé nové zistenia o vplyve fyzických cvičení na neuroplasticitu (schopnosť mozgu vytvárať nové synaptické spojenia), ochranu nervového systému (zistite viac o neuroplasticite – odkaz na blog Marian Diamondovej) a zmiernenie degenerácie nervového systému. V skutočnosti bolo dokázané, že fyzické cvičenie môže zlepšiť funkciu mozgu u ľudí s neurologickými poruchami.

Fyzické cvičenia ako napríklad aerobik, cvičenie na bežeckom páse a chôdza boli testované na ľuďoch s Parkinsonovou chorobou a dokázali zlepšiť chôdzu a celkovo kvalitu ich života. Avšak je potrebné zvážiť typ cvičenia s ohľadom na konkrétny program, ktorý poskytne špecialista. Cvičenie za žiadnych okolností nesmie ohroziť fyzickú integritu pacienta, najmä ak je pacientom senior. S cieľom venovať sa komplexným problémom s mobilitou u ľudí s Parkinsonovou chorobou by fyzioterapeut mal do pacientovej rehabilitácie zahrnúť úlohy ako tréning na zlepšenie rovnováhy. Sú to cvičenia, ktoré podporujú senzomotorickú kontrolu dynamickej rovnováhy a chôdze, aby sa zlepšila mobilita.

Podľa Dr. Erguna Y. Uca z Iowskej univerzity hovoria výsledky o tom, že

„chodenie môže poskytovať bezpečný a ľahko dostupný spôsob zlepšenia symptómov Parkinsonovej choroby a kvality života.“

Včasná intervencia je u Parkinsonovej choroby nevyhnutná, tak aby sa niečo urobilo ešte predtým, ako začne choroba ničiť mozgové bunky. Kým vedecká obec stále hľadá účinné preventívne liečby, ľudia s miernou až stredne vážnou Parkinsonovou chorobou, ktorí netrpia demenciou a dokážu chodiť samostatne bez pomoci barly alebo chodúľky, môžu bezpečne postupovať podľa odporúčaných cvičebných pokynov pre zdravých ľudí, ktoré pozostávajú z najviac 150 minút stredne náročnej aerobikovej aktivity za týždeň.

Výskum preukázal pozitívne účinky a výhody u pacientov s miernymi symptómami Parkinsonovej choroby. Takéto dôkazy prinášajú aj iné štúdie, ktoré preukázali, že mozog má samoopravnú a ochrannú funkciu, ktorú možno čiastočne zlepšiť vykonávaním fyzického cvičenia.

Tvorba dopamínových neurónov z kmeňových buniek: je možné, že sme o krok bližšie k lieku?

Keď choroba postupuje, ľudia môžu pociťovať zníženú kvalitu života, ak začínajú byť ovplyvnené bežné funkcie ako prežúvanie. V súčasnosti nevieme ako liečiť Parkinsonovu chorobu. Ak bola diagnostikovaná, symptómy sa často liečia liekmi a terapiami, najmä v raných štádiách. Avšak vedecká obec vynakladá veľké úsilie na zistenie liečby alebo aspoň zistenie účinnejších spôsobov ako zmierniť symptómy tejto poruchy sťažujúcej fyzický pohyb.

Ako sme už spomínali, ochorenie primárne vplýva na mozgové bunky alebo neuróny tvoriace dopamín. Dobrou správou je, že vedci vo Švédsku priniesli nové teórie a skupinu ukazovateľov, ktoré pomôžu kontrolovať kvalitu kmeňových buniek vytvorených na klinické použitie na liečbu Parkinsonovej choroby. Keď choroba postupuje a mozgové bunky tvoriace dopamín majú poruchu a odumierajú, vedie to k nižšej hladine dopamínu, čo je chemický posol potrebný na ovládanie pohybov.

Tieto zistenia pomôžu doladiť vytváranie kmeňových buniek, aby produkovali pravé populácie dopamínových neurónov vysokej kvality. Potom zdroj progenitorových buniek môže byť transplantovaný do mozgu pacienta, vďaka čomu bude môcť vytvárať nové zásoby dopamínových buniek.

No hoci je tento vzrušujúci nový výskum stále v laboratóriu, v čo iné môžeme dúfať, aby sme oddialili symptómy Parkinsona a zlepšili kvalitu života tých, ktorí touto chorobou trpia?

Väčšina ľudí, ktorým bola diagnostikovaná Parkinsonova choroba, nenavštívia fyzioterapeuta, až dokým nemajú zjavné problémy s mobilitou. Je však možné, že prísny cvičebný program, ktorý sa zameriava na očakávané ťažkosti, ktoré sú nevyhnutné počas priebehu choroby, môže pomôcť pacientom, u ktorých sa ešte neprejavili ťažkosti s mobilitou, aby sa im vyhli alebo ich oddialili. Hoci je stále potrebné vykonať mnoho výskumov o tom, ako cvičenie môže oddialiť alebo znížiť stratu mobility u pacientov, ktorým bola diagnostikovaná Parkinsonova choroba, vyzerá to tak, že stredne náročné fyzické cvičenie môže zvýšiť regeneráciu dopamínových mozgových buniek a zohráva dôležitú úlohu pri oddialení vplyvu tejto veľmi hrozivej choroby pre pacienta aj opatrovateľov.

Zdroje:

• Parkinson’s disease: Boosting dopamine promotes movement,Catharine Paddock PhD, Medical News Today;
• Stages of Parkinson’s Disease, recenzoval Dr. Ryan Barmore, Parkinson’s Foundation;
• Could brisk walking be therapeutic for people with Parkinson’s?, James McIntosh, Medical News Today;
• Parkinson’s disease: Production of dopamine neurons from stem cells steps closer, Catharine Paddock PhD, Medical News Today;