stannah záruka
Stannah logo
Máte akékoľvek otázky? Zavolajte nám ZADARMO Naši preškolení operátori sú tu pre vás 24 hodín denne
0800 162 162

Starnúce obyvateľstvo: na pokraji nevídaného demografického posunu

Starnúce obyvateľstvo na svete bude predstavovať jedinečný demografický posun v ľudskej histórii.

Starnúce obyvateľstvo: demografický posun

Starnúce obyvateľstvo nie je javom len na štátnej úrovni. Dochádza k nemu na celom svete. Ľudia žijú dlhšie a celý svet navyše prechádza veľkým množstvom radikálnych zmien. Spriemyselnenie a urbanizácia mali na tieto zmeny zásadný vplyv, pretože väčšina svetovej populácie žije v súčasnosti vo veľkomestách. Okrem toho zlepšenie stravy, hygieny, pokroky v medicíne, zdravotníctve, vzdelaní a zlepšenie hospodárskeho blahobytu v 20. storočí zohralo dôležitú úlohu, aby k tomu všetkému mohlo dôjsť. Napriek tomu, že k tomuto javu dochádza najmä v rozvinutých krajinách, v niektorých rozvojových krajinách sa dĺžka života postupne zvyšuje od 1980.

Aké problémy a možnosti prináša tento jedinečný prerod spoločnosti?

Obsah:

Starnúce obyvateľstvo: čo to vlastne znamená v globalizovanom svete?
Zdravie vo vyššom veku počas globálnej éry
Čas a peniaze vo vyššom veku
Aktívne starnutie: globálna agenda?

Starnúce obyvateľstvo: čo to vlastne znamená v globalizovanom svete?

Starnúce obyvateľstvo: čo to vlastne znamená v globalizovanom svete?

Ak chceme pochopiť, aký vplyv má globalizácia na životy starších ľudí, musíme sa najskôr lepšie pozrieť na samotné slovo globalizácia. Slovo globalizácia sa používa často a je to fenomén, ktorý sa prejavuje vo viacerých rovinách, preto preň neexistuje jednoznačná definícia. Nemôžeme však porozumieť zmenám prebiehajúcim v spoločnosti, pokiaľ sa na ne nepozrieme z pohľadu globalizácie. Všetkým je napríklad jasné, že vplyv leteckej dopravy a jej zlacnenie spolu s pokrokmi v informačných a komunikačných technológiách bol zásadným činiteľom pre globalizáciu.

„Súčasná populácia má v priemere najdlhšiu dĺžku života a najväčší podiel starších obyvateľov v celej histórii. Tieto zmeny sú zároveň sprevádzané väčšou svetovou prepojenosťou medzi národmi, regiónmi a dokonca veľkomestami a mestami.“ (Hyde a Higgs, 2017, st. 3)

Dynamiku globalizácie nie je možné vysvetliť jednoducho, pretože pôsobí na viacerých rovinách. Vo všeobecnosti však možno povedať, že krajiny sú vzájomne prepojené ako súčasť svetového trhu, komunikácií. Doprava tiež prispela k zmenšeniu sveta okolo nás. A globálne procesy majú nepopierateľný vplyv na prežívanie starnutia a staroby (Hyde a Hyggs, 2017, st. 6) a v spoločnosti musia prebehnúť zásadné reformy, aby každý národ mohol čeliť týmto náročným úlohám.

Svetové obyvateľstvo starne vďaka množstvu ďalších faktorov, vrátane klesajúcej pôrodnosti, dlhšej strednej dĺžky života, urbanizácii, zmenám v rodine a spoločenskom živote. Ale za týmito faktormi stojí víťazstvo rozvoja. Niektorí by však mohli namietať, že celosvetové starnutie predstavuje zásadné problémy pre dôchodkový systém a systém zdravotnej starostlivosti a sociálneho zabezpečenia rozvinutých a rozvojových krajín. Faktom je, že za 30 až 40 rokov prevýši staršie obyvateľstvo v dôchodku svojím počtom ľudí v produktívnom veku.

Aké by teda mohli byť pozitívne vyhliadky alebo príležitosti pre budúce generácie v tomto globalizovanom svete?

Štáty rozhodujú o dôchodkoch a zdravotníctve, ale prvýkrát v histórii čelia nevídanej sociodemografickej realite.  Stále existujú pochyby o dlhodobom vplyve starnúceho obyvateľstva, hoci rozhodnutia je potrebné urobiť čo najskôr.

Možno ste už zaregistrovali politické smerovanie v niektorých rozvinutých krajinách, ktoré sa namiesto závislosti zamerali skôr na zdravšiu a pozitívnejšiu perspektívu staroby. A práve v tom vidíme zložitý problém! Vzdať sa minulých predstáv o dôchodku a starobe a vzhliadať k aktívnemu starnutiu.

Starnutie a vyšší vek v 20. storočí:

Keď Chris Philipson napísal knihu Capitalism and the Construction of Capitalism (Kapitalizmus a štruktúra kapitalizmu), uviedol, že potreba kapitalizmu sa objavila, aby ovládla celý pracovný proces prostredníctvom tayloristického plánovania práce alebo pracovnej hierarchie (Phillipson, apud Hyde & Higgs, st. 20). Od tých čias sú vzťahy medzi spoločenskou štruktúrou, socioekonomickým postavením, pohlavím, národnosťou, profesionálnou kariérou jednotlivca a štátom ťažiskom politického hospodárstva počas skorej modernity. To sa zhodovalo s funkcionalistickou sociológiou 20. storočia, kedy sa verilo, že dôchodok je proces a postavenie, inak povedané, funkčná reakcia jednotlivca ako aj spoločnosti na vyšší vek.

Pracovníci odchádzali zo zamestnania a uvoľnili miesto na pracovnom trhu pre mladších pracovníkov bez pocitu hanby či opotrebovanosti (Hyde a Higgs, st. 13). Táto teória z prvej polovice 60. rokov sprevádzala názor, že pracovný život je rozdelený na obdobia a každé obdobie má svoje osobité potreby. Prístup podľa vekového rozčlenenia predpokladá, že jednotlivci postupne prechádzajú jednotlivými štádiami, ktoré vedú do vyššieho veku, čo sa zhoduje so známym vzorom modelu troch škatúľ (Dannefer a Setter, 2010, apud Hyde a Higgs, st. 15).

  • Vzdelanie
  • Zamestnanie
  • Dôchodok

V rámci nich existovala štruktúrovaná závislosť staroby a Townsend poukázal na tri kľúčové zásady, ktoré zodpovedali za túto štruktúrovanú závislosť, čím otvoril debatu o posune od poskytovania starostlivosti starším ľuďom zo strany rodiny k starostlivosti zo strany štátu:

  • Odchod do dôchodku
  • Dôchodky
  • Rezidenčná starostlivosť

Townsend taktiež podotýka, že tento posun predstavoval tragédiu pre starších ľudí, čo viedlo k zhoršeniu postavenia starších ľudí (Townsend, 1981, apud Hyde a Higgs, st. 17), pretože rodiny viac neboli zodpovedné za spokojnosť starších ľudí.

Starnutie a vyšší vek v 21. storočí

V neskorej modernej dobe sa nedá nevšimnúť si väčšiu reflexivitu a individualizáciu medzi obyvateľmi západného sveta. Taktiež neustáva ani obdobie krízy identity starších ľudí, pretože boli ponechaní v starostlivosti štátu.

Podľa Phillipsona (2003):

„Globalizácia… vytvorila samostatné štádium v sociálnej histórii starnutia s narastajúcim napätím medzi riešeniami (a obavami) ohľadom starnutia prichádzajúcimi zo strany štátov a tými, ktoré predkladajú svetoví predstavitelia a inštitúcie. Na starnutie sa viac nemôžeme pozerať ako na „vnútroštátny“ problém alebo otázku, ale ako na problém, ktorý vplýva na medzinárodné úrady a spoločenstvá.“ (apud Hyde a Higgs, st. 29)

V 21. storočí je však čoraz častejšie deinštitucionalizovať dôchodok, čo presúva bremeno zodpovednosti za spokojnosť v neskoršom živote zo štátu na jednotlivca (Hyde a Higgs, st. 24).

Okrem toho Bowling (2005, 2006, apud Hyde a Higgs, st. 24) považuje nové trendy a pojmy „zdravé starnutie“ a „úspešné starnutie“ za nové formy diskriminácie na základe veku, kedy sa ľudia neobávajú len samotnej staroby, ale aj starnutia s postihnutím, pretože výhradná zodpovednosť spočíva na jednotlivcovi.

Preto dôraz na rozhodovanie, samostatnosť, aktívnosť a produktívnosť je zameraný na zníženie budúcich sociálnych výdavkov namiesto propagovania pozitívneho starnutia.

Navyše, niektorí predstavitelia kritickej gerontológie ako Westerhof a Tulle (2007, apud Hyde & Higgs, str. 25)odmietajú nadradené postavenie chronologického veku. To otvára priestor pre koncept subjektívneho veku. Keďže jednotlivci vstupujúci do neskoršieho veku sú zdravší, bohatší a aktívnejší ako ich predchodcovia, tradičné chápanie staroby ako obdobia úpadku je nahradené pozitívnejším obrazom. V skutočnosti prechod do staršieho

Zdravie vo vyššom veku počas globálnej éry

Zdravie vo vyššom veku počas globálnej éry

Porozumieť tomu, akým spôsobom sa vyvíja zdravie staršieho obyvateľstva na celom svete, je pre nás zásadnou otázkou, pretože to ovplyvní implementáciu zásad, ktoré zaistia rentabilitu systému sociálneho zabezpečenia v súčasnosti a budúcnosti.

Zdravie starších ľudí sa zlepšuje už nejakú dobu, čo odporuje tvrdeniu, že starnutie musí nevyhnutne viesť k zhoršenému zdravotnému stavu, vyššej úmrtnosti či miere postihnutí. V konečnom dôsledku je to prírastok nielen v dĺžke života, no omnoho dôležitejšie, v dĺžke zdravého života. Ako uvádzajú Hyde a Higgs (2017, str. 61), zdravie prestáva závisieť od veku, vďaka čomu sa do iného svetla dostáva zmysel a povaha neskoršieho života.

A čo starší ľudia v rozvojových krajinách? Hoci vieme, že urbanizácia zohráva dôležitú úlohu pri podnecovaní ľudí k odsťahovaniu sa z obcí, kde zvyčajne starší ľudia nemajú prístup k lekárskej starostlivosti alebo si ju nemôžu dovoliť, z dlhodobého hľadiska sa môže stať, že nájdeme dôkazy konvergencie v postavení starších ľudí v celosvetovom meradle.

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (2015) existuje jasné spojenie medzi úrovňou hospodárskeho rozvoja a rizikom úmrtia v rôznych štádiách v profesionálnom živote.

V 2015 na základe údajov správy OSN World Populations Prospects počet ľudí so strednou dĺžkou života nad 65 rokov narastá veľmi pomaly v oblastiach ako subsaharská Afrika, Blízky východ a severná Afrika, a výraznejšie vo zvyšku sveta. Ako však znázorňuje nižšie uvedená mapa, medzi dĺžkou života a celkovými výdavkami na zdravotnú starostlivosť každého regiónu sveta existuje korelácia.

Svetová zdravotnícka organizácia: Celkové výdavky na zdravotníctvo ako percentuálny podiel hrubého domáceho produktu – 2011

Niektoré regióny ako južná a východná Ázia (s výnimkou Japonska) a stredná Afrika minú pomerne málo na zdravotnú starostlivosť. Na druhej strane sú krajiny ako Spojené štáty americké a Francúzsko, v ktorých sa míňa na zdravotníctvo viac ako 10 % HDP (hrubý domáci produkt). Taktiež Kanada, Európa a stredná Ázia majú vysoký priemer čerpania rozpočtu na zdravotníctvo.

Neexistuje žiadna globálna konvergencia v kontexte zdravotných výdavkov, ktorá by sa vzťahovala na široké spektrum krajín. Avšak neexistujú žiadne dôkazy o krátení verejných zdrojov vynaložených na zdravotníctvo, pretože krajiny sú čoraz prístupnejšie globalizácii.

Čas a peniaze vo vyššom veku

Čas a peniaze vo vyššom veku

Je známe, že v minulosti bola staroba synonymom pre chabé zdravie, chorobnosť a úmrtnosť. Preto akýkoľvek odklon od tohto spojenia bude znamenať posun k pozitívnejšiemu obrazu vyššieho veku. A k tomu nevyhnutne dôjde, pretože zmena vzorov zdravia a vyššieho veku si vyžaduje prehodnotenie asociácií medzi vyšším vekom a chabým zdravím.

Je preto dôležité porozumieť rôznym vzťahom, ktoré sa medzi ekonomikou a vyšším vekom uplatňujú v kontexte globalizácie. Inštitucionalizácia profesionálneho života, ktorú sme poznali z 20. storočia, znamenala, že odchod do dôchodku predstavoval dominantný aspekt, vzhľadom ku ktorému sa chápala staroba, hlavne ako závislosť od sociálneho štátu.

Avšak za posledných 5 až 10 rokov značne veľký počet vlád najprosperujúcejších krajín začal obracať tento trend a presadzujú politiku, podľa ktorej sa má pracovný život predlžovať. To vedie k mnohým otázkam, ako súčasná a budúca generácia starších dospelých naloží s kariérou v neskoršom živote.

Je nespochybniteľné, že druhá dekáda 21. storočia zažije implementáciu politiky aktívneho starnutia, ktorá bude nevyhnutne viesť k zložitejšiemu usporiadaniu pracovných pozícií ako: práca na premostenie, návrat z dôchodku, čiastočný dôchodok, viac profesií naraz a kariéry v dobročinnej oblasti.

Nech už je celosvetový trend akýkoľvek, podľa Hydea a Higgsa (2017, str. 97) národným vládam stále ostáva čiastočná moc v rukách, aby ovplyvnili povahu dôchodkového systému, pričom môžu udržať hospodársky otvorenú ekonomiku.

Došlo k nespochybniteľným zmenám a v mnohých európskych či severoamerických štátoch sa vyšší vek spája čoraz menej s chudobou. Na druhej strane v rozvojových krajinách je vyšší vek stále odrádzajúci kvôli riziku chudoby.

Aktívne starnutie: globálna agenda?

Aktívne starnutie: globálna agenda

Celosvetový nárast dĺžky života je problémom pre bežne ponímaný priebeh profesionálneho života. To platí pre západnú Európu, severnú Ameriku a Japonsko, ale nesmieme zabúdať, že sa to rovnako nevzťahuje na všetky krajiny. Napriek tomu počet krajín, v ktorých ľudia môžu očakávať, že sa dožijú 70, sa v druhej polovici 20. storočia zvýšil.

Potrebný je preto silnejší systém sociálneho zabezpečenia a sociálne programy, ktoré pomôžu starnúcemu obyvateľstvu. Starší ľudia sú pre našu spoločnosť veľmi dôležití a nemôžeme ich marginalizovať. Majú čo ponúknuť a globálna politika smerom k aktívnemu starnutiu by tiež mala pomôcť starším ľuďom spolupracovať s mladšími, najmä vytvorením podmienok, ktoré dovolia predĺžiť dôchodkový vek, ale tiež ponúknu dostatok miest na prijatie nových uchádzačov na pracovnom trhu. Ak aktívne starnutie bude naozaj súčasťou svetovej agendy, za ďalších 20 alebo 30 rokov nás čaká pozitívny scenár, v ktorom starší ľudia opäť získajú svoj status aktívnych činiteľov vo vývoji lepšej spoločnosti.

Ďalšie informácie:

Organizácia spojených národov, Oddelenie pre ekonomické a sociálne záležitosti, populačná divízia (2015). Vyhliadky svetovej populácie: Revízia z roku 2015: kľúčové zistenia a rozšírené tabuľky Pracovný materiál č. ESA/P/WP.241. [https://esa.un.org/unpd/wpp/publications/files/key_findings_wpp_2015.pdf]

Hyde, M., Higgs, P, (2017), Ageing and Globalisation, zo série Ageing in a Global Context, Policy Press, Univerzita Bristol. [https://policypress.co.uk/ageing-and-globalisation]

Odoslanie žiadosti o brožúru

Request Brochure