Strava: Ako sa zmenili stravovacie návyky za posledných 50 rokov?

Napísal(a) Stannah

Svet prešiel obrovskými zmenami za posledných 50 rokov. Globalizácia, technologické pokroky, zmena rodových rolí a klimatické zmeny mali a stále majú obrovský vplyv na to, ako žijeme svoj život. Zamyslime sa však nad tým, čo to znamená z pohľadu nášho stravovania. Ovplyvnila zmena životného štýlu a celkovo sveta okolo nás naše stravovanie? A sme zdravší ako pred 50 rokmi alebo práve naopak?

Ak sa pozrieme na zmeny v strave, ktorú jedávame, prvé, čo vás napadne, bude rozmach tzv. fast foodov, teda rýchleho občerstvenia, štatistiky o nadváhe a narastajúcich počtoch cukrovkárov sú častou témou všetkých médií a sme neustále obklopení novými výskumami, ktoré nám hovoria, čo je pre nás zlé a čo nie.  Ale je to, čo jedávame dnes naozaj o toľko nezdravšie ako to, čo sme jedávali pred 50 rokmi? Je to vôbec také jednoduché? To teraz zistíme!

Obsah

Čo sa vo svete jedáva
Celosvetové trendy v zmene stravy
Všetko je o počúvaní svojho tela
Čo jesť, aby ste sa dožili 100 rokov

Čo sa vo svete jedáva

Povedzme si najskôr niečo o strave v celosvetovom meradle, čo nie je jednoduchá úloha! Spôsoby života sa tak veľmi líšia od kontinentu po kontinent, od krajiny po krajinu a, samozrejme, od rodiny k rodine, že je naozaj náročné hovoriť o stravovaní vo všeobecnosti. Na našu stravu silne vplýva kultúra a životné prostredie, prostredie nám poskytuje prísady a ľudia okolo nás a tí, ktorí tu boli pred nami, nám ukazujú, čo s týmito prísadami môžeme urobiť.

Kniha z roku 2005 Hladná planéta: Čo sa jedáva vo svete (Hungry Planet: What the World Eats) je toho skvelým príkladom, pretože zobrazuje, čo zje 1 rodina za týždeň v 24 rôznych krajinách. Každá fotografia zobrazuje hodnotu jedla nakúpeného na týždeň v jednej rodine. Pozrite si niektoré z nich a porovnajte ich s vlastným týždenným nákupom:

Týždňový nákup pre poľskú rodinu

Týždňový nákup pre ekvádorskú rodinu

Týždňový nákup pre bhutánsku rodinu

Týždňový nákup pre egyptskú rodinu

Fotografie zachytávajú, ako veľmi sa kultúra a životné prostredie každej krajiny odzrkadľuje na tom, čo miestni jedia a z čoho získavajú výživné látky a kalórie. Práve fotografie ako tieto nám pripomínajú, ako veľmi sa líšime. Avšak už aj o týchto fotografiách, ktoré boli urobené len pred 13 rokmi, môžeme hovoriť ako o neaktuálnych, pretože aj svet jedla sa vyvíja a posúva napred.  Naša strava sa obmieňa a vyvíja spolu a rovnakým smerom.

Ako čas plynie, u všetkých ľudí na celom svete sa začínajú prejavovať veľmi reálne a viditeľné trendy, ktoré nám taktiež ukazujú, že predsa len asi nebudeme až takí odlišní. Ale čo by nám tieto zmeny mohli ešte priniesť? Ako zmenia naše stravovanie a aký vplyv budú mať na naše zdravie?

Celosvetové trendy v zmene stravy

Je nesporné, že to, čo máme k dispozícii (environmentálne faktory), a to, čo ľudia okolo nás jedávajú (kultúrne faktory), sú dva obrovské vplyvy na naše stravovanie. Avšak s tým, ako sa vďaka lacnému medzinárodnému cestovaniu, medzinárodnému obchodu a internetu náš svet zmenšuje, sa mení aj to, k čomu máme prístup, a to, čím sme ovplyvnení. Medzinárodné stredisko pre tropické poľnohospodárstvo CIAT skúmalo zmeny nášho stravovania za posledných 50 rokov po celom svete. Zistili, že:

Jedlo, ktoré jedávame dnes, je omnoho rozmanitejšie ako pred 50 rokmi.

Pozrime sa na to, v čom je naša strava rozmanitejšia a čo to znamená v celosvetovom meradle.

Náš jedálniček je pestrejší, ale zároveň má viac podobností   

Každý, kto si dnes zájde do supermarketu, vidí širokú škálu potravín, ktoré máme dnes na výber. Plodiny migrujú a dnes už rastú na nových miestach. To znamená, že to, čo nebolo prítomné v stravovaní jednej krajiny pred 50 rokmi, sa stalo vcelku veľkou časťou toho, čo populácia jedáva v súčasnosti.

Na grafe vpravo si môžete pozrieť, ako sa zmenilo, čo jedávajú ľudia v Spojených štátoch amerických za posledných 50 rokov.

Každý, kto si dnes zájde do supermarketu, vidí širokú škálu potravín, ktoré máme dnes na výber. Plodiny migrujú a dnes už rastú na nových miestach. To znamená, že to, čo nebolo prítomné v stravovaní jednej krajiny pred 50 rokmi, sa stalo vcelku veľkou časťou toho, čo populácia jedáva v súčasnosti.

Na grafe vpravo si môžete pozrieť, ako sa zmenilo, čo jedávajú ľudia v Spojených štátoch amerických za posledných 50 rokov.

Zdroj: CIAT blog

Rozšírenie nových plodín spolu s dopravnými spôsobmi, ktoré dokážu prevážať jedlo po celom svete rýchlejšie ako kedykoľvek predtým, taktiež znamená, že to, čo jedávame, sa v celosvetovom meradle začína čoraz viac podobať.

Graf vľavo zobrazuje, ako sa od 60. rokov strava jednotlivých krajín po celom svete začína čoraz viac na seba podobať. Sivé bodky, ktoré sa približujú k stredu, znázorňujú, ako sa strava v jednotlivých krajinách čoraz menej odlišuje. V skutočnosti organizácia CIAT dokonca vyhlásila, že priemerná strava celého sveta predstavuje stravovanie ľudí na Kapverdách, v Kolumbii a Peru.

Zdroj: CIAT blog<small>

Priemerná strava celého sveta predstavuje stravovanie ľudí na Kapverdách, v Kolumbii a Peru

Je pre nás väčší výber zdravší alebo nie?

Ale nie je to tak vždy! Čo tým vlastne chceme povedať?

Nuž, ak máte neodolateľnú chuť na niečo sladké alebo na čipsy, neznamená to automaticky, že sa tomu máte poddať, ale počúvajte ostatné signály, ktoré vám telo dáva:

1. Jedzte, keď ste hladní.

Možno to znie ako samozrejmosť, ale to, ako sú naše dni zvyčajne zadelené, znamená, že jeme v konkrétne časy určené na jedlo, ale je väčšia pravdepodobnosť, že sa prejete, ak jete a nie ste hladní, čo vedie k zdravotným problémom. Taktiež, ak sa najete, kým len začínate byť hladný, radšej ako keď už umierate od hladu, vedie k zdravšiemu výberu jedla a nie k napchatiu sa druhou večerou či nezdravými maškrtami.

Tak ako mnohé iné, aj náš apetít sa mení s vekom. Čím sme starší, tým sa náš apetít zmenšuje, ale nemusíte sa toho obávať, ak ide iba o malé zmenšenie, ako to platí na všetko.

Neplatí to však, ak sa váš apetít zmenší zásadne, pretože by to mohla príčina pre obavy a mali by ste zvážiť návštevu lekára. Mnohé ochorenia spojené so starobou sa môžu viazať na zmenšenie apetítu, ale významnou príčinou je aj samota alebo depresia. Organizovanie spoločenských udalostí počas jedla môže pomôcť prekonať pocity samoty a vytvoriť pozitívne asociácie medzi jedlom a spoločenskými udalosťami.

2. Prestaňte jesť, keď ste sýty a predtým, ako budete prejedení

Ak jete a ste hladní, skvelé na tom je, že sa neprejete. A keď budete opäť hladní, znova sa najete!

Na tému samoty a depresie treba povedať, že niektorí strácajú apetít, keď sú osamelí, a niektorí sa prejedajú, aby si to vynahradili. Nuda môže byť tiež príčinou prejedania sa. V takýchto prípadoch je veľmi dôležité počúvať svoje telo, aby ste sa nestravovali z nesprávnych dôvodov. Ak označíte príčinu svojho prejedania, môžete vykonať kroky, aby ste prekonali negatívne pocity, ktoré sa jedením snažíte zakryť.

Niektoré lieky a choroby môžu tiež spôsobovať prejedanie. Napríklad starí ľudia s demenciou môžu často zabudnúť, že už jedli, a najedia sa opäť, alebo sa vrátia k stravovacím návykom, ktoré mali v detstve. Zaznamenávať si jedlá počas dňa vizuálne, napríklad na tabuľku v kuchyni, môže pomôcť kontrolovať množstvo jedla, ktoré zjete.

3. Sledujte, ako sa cítite po jedle

Toto je pravdepodobne najdôležitejšia rada. Zaznamenávajte si, ako sa po rôznych jedlách cítite. Ak sa po niektorých cítite letargicky, tieto jedlá nemusia byť pre vás najlepšie. Jedzte len jedlá, po ktorých sa cítite dobre na dlho aj na krátko! Experimentujte s rôznymi jedlami a rôznymi kombináciami, aby ste zistili, čo je pre vás najlepšie, napríklad viac malých jedál počas dňa? Alebo radšej tri veľké? Väčší obed či veľká večera? Vaše telo je najlepším ukazovateľom toho, čo je pre vás dobré, počúvajte ho!

Čo jesť, aby ste sa dožili 100 rokov

To je otázka za milión. A je na ňu celá rada odpovedí, ak by sme ich začali hľadať, pretože je to opäť ďalší problém pri tak veľkom výbere jedál, aký máme v súčasnosti. Ale odpoveď, ktorá by fungovala na všetkých, neexistuje, ako ukázali storoční ľudia, ktorých vyspovedal magazín Good Housekeeping. 25 ľudí, ktorí sa dožili 100 rokov, odpovedali na otázky o tajomstve ich dlhovekosti, a ich odpovede sa líšili od ostať slobodným po tancovanie, ale našlo sa aj pár odpovedí spojených s jedlom:

• každý večer gin a tonik,
• každý deň za lyžicu medu,
• 6 – 8 šálok kávy denne,
• každý deň pivo o 4-tej,
• whisky v rannom čaji,
• za misku ovsenej kaše denne,
• vypiť jednu plechovku diétnej koly každý deň,
• jesť 3 vajcia denne (2 surové) počas 90 rokov,
• jesť slaninu so zemiakmi na raňajky každý deň,
• pohár červeného vína a domáca zelenina,
• jesť 2 kúsky tmavej čokolády denne (a mnoho spánku).

Ale ak budete robiť čokoľvek z tohto zoznamu, znamená to, že sa dožijete 100 rokov? Alebo je to skôr tým, že si myslíme, že tento náš zvyk nám zaručuje dlhší život? Majú dva kúsky čokolády alebo gin s tonikom naozaj vplyv na naše zdravie? Alebo je to skôr pocitom šťastia, ktorý nám prinášajú, ktorý nás posúva?

Jedna vec je istá, všeplatná odpoveď neexistuje, musíme hľadať to, z čoho sa cítime dobre a to dokážeme len počúvaním svojho tela!

Ďalej si prečítajte:

Kammlade, S. Khoury, C. 2017. Päť prekvapivých spôsobov, ako sa zmenilo stravovanie ľudí za posledných 50 rokov. CIAT Blog.

Mohan, A. 2013. Potrava pre dušu: meniaci sa postoj spotrebiteľov k jedlu. Packaging World Website.

O’Shaughnessy, N. 2017. Meniaca sa tvár celosvetových vzorcov stravovania.