Úloha starších ľudí v histórii

Napísal(a) Stannah

„Problémom dneška je vybudovať svet, ktorý tak isto reaguje na potreby mladých ľudí ako aj veľmi starých ľudí.”

Laura L. Carstensen
Ph.D. je profesorkou psychológie a zakladajúcou riaditeľkou centra dlhovekosti na Stanfordovej univerzite.

V západných aj východných spoločnostiach rýchlo stúpa percento starších ľudí. Ale my nie sme zvyknutý na 25 alebo dokonca 30 rokov nečinnosti. To predstavuje náročnú úlohu pre našu súčasnú štruktúru spoločnosti a to ako ju prispôsobíme ovplyvní úlohu starších ľudí v súčasnosti a v budúcnosti.

Ako si vyplniť čas po odchode do dôchodku je jedna strana problému, ale existujú aj iné obavy. Možno ste počuli príbehy v médiách o tom, ako starší ľudia privedú zdravotníctvo na mizinu, alebo ako dôchodkový systém skolabuje pod záťažou starnúcej populácie.

Keďže tieto scenáre znejú znepokojivo, musíme pracovať na vývoji pozitívnejšej vyhliadky. Pri zamyslení sa nad touto situáciou sme narazili na výskum Laura Carstensen, expertky na starnutie. Carstensen hovorí, že máme možnosť zlepšiť sociálnu a vedeckú oblasť, vybudovať prostredie pre starnúcu populáciu a tiež šancu popremýšľať o úlohách, ktoré starší ľudia v spoločnosti zohrávajú. Jej vlastnými slovami:

„Ak máte veľkú populáciu emocionálne stabilných, dobre informovaných a relatívne zdravých starých ľudí, je to dobrý zdroj.“

Aby sme lepšie pochopili ako sa môže úloha starších ľudí v našej spoločnosti zmeniť k lepšiemu, je tiež dôležité porozumieť, odkiaľ pochádzame a kde chceme byť. Poďme teda preskúmať rôzne úlohy, ktoré starší ľudia zohrávali v minulosti a možno lepšie pochopíme cestu k spoločnosti, ktorá dokáže prijať všetky vekové skupiny.

• Kto je starší človek?
• Ako sa počas histórie zmenila úloha starších ľudí?
• Akú úlohu zohrávajú starší ľudia v spoločnosti dnes?
• Smerujeme k spoločnosti schopnej prijať všetky vekové kategórie?

Kto je starší človek?

Ľudia majú tendenciu deliť ostatných do kategórií. V skutočnosti kategorizujeme ľudí od úsvitu civilizácie.
Takže ak niekto dosiahne vek 65 rokov, on/ona sa zaradí do kategórie starších ľudí, dokonca aj vtedy, ak si táto osoba o sebe nemyslí, že je stará alebo senior. Toto sa deje z praktických dôvodov a je to výlučne koncept spoločnosti ako definitívne biologické štádium.
Okrem toho, biologický vek, ktorý sa označuje ako „staroba“ sa v kultúrach aj v histórii mení. Stále nanešťastie existuje stigma spojená so „starými ľuďmi“ a „starobou“, čo je dôvodom toho, že rôzne kultúry na celom svete cítia potrebu nachádzať eufemizmy ako napríklad:

• Seniori (používané v Amerike)
• Starší ľudia (používané v Británii a Amerike)
• Dospelí vo vyššom veku (v spoločenských vedách)
• Ľudia v pokročilom veku a ľudia v rokoch (v mnohých kultúrach – vrátane kultúr pôvodných obyvateľov)
• Jeseň života
• Súmrak života
• Zima života
• Zlatý vek

Niektoré z týchto výrazov sa môžu zdať byť povýšenecké a veľa ľudí nemá rado, ak ich označujú ako ľudí vo vyššom veku alebo starších ľudí. Namiesto toho sa im viac páči pomenovanie „starý“ a dokážu čeliť skutočnosti, že už nie sú takí mladí ako dakedy. Iní považujú výraz „starý“ za pomenovanie obalené negatívnym významovým obsahom a takýto typ zaradenia odmietajú. Tak či onak, je to citlivá otázka.

Ako sa počas histórie zmenila úloha starších ľudí?

„Čo sa genetiky týka, nie sme múdrejší alebo zdravší ako naši príbuzní pred 10 000 rokmi.“ Napriek tomu, čo sa týka praktickej stránky, sme biologicky v lepšej kondícii ako naši praprastarí rodičia.Laura L. Carstensen

Odkiaľ pochádzame? A ako sa počas histórie zmenila úloha starších ľudí? Z historickej perspektívy existujú prekvapujúce a často smutné fakty staroby. Z biologického hľadiska sa miera priemernej dĺžky života pred 20. storočím pohybovala často pod hranicou 60 rokov. Takže nikto neočakával takú dlhovekosť, akú zažívame dnes. Zo sociologického pohľadu vždy existovala v spojení so starobou mnohoznačnosť. Staroba mohla byť vnímaná ako zdroj múdrosti a prestíže, ale tiež ako fáza vetchosti a zdroj utrpenia.

Starovek

Hoci sa niektorí silní a zdraví ľudia dožívali 70 rokov, väčšina zomrela pred dovŕšením 50-ky. Tí, ktorí sa dožili 40-ky požívali úctu, kým tí, ktorí boli slabí, boli považovaní za príťaž, prehliadaní a dokonca zabíjaní. V stredoveku sa ako „starí“ neoznačovali ľudia v súvislosti s vekom, ale v spojení so stratou schopnosti vykonávať užitočné úlohy.

Kultúry v Starom Grécku a Ríme

Staroba sa vnímala ako obdobie úpadku a vetchosti, kým krása, sila a mladosť sa cenili ako najdôležitejšie.
Aténčania v čase Aristotela nemali radi starých ľudí a často proti nim rebelovali.

Obdobie stredoveku a renesancie

Ani jedno z týchto období nebolo „zlatým vekom starnutia“ a často sa počas nich vyskytovali antagonistické postoje voči starým ľuďom. Staroba sa často zobrazovala ako obdobie života plné nemilosrdnosti a slabosti. Podľa okolností boli starí ľudia „vážení alebo zatracovaní, uctievaní alebo usmrtení“.

Niektorí z utopistov 26. storočia, ako Thomas More a Antonio de Guevara, zaviedli predstavu sveta, v ktorom by si starí ľudia mohli vybrať medzi životom v chatrnosti alebo medzi dôstojnou smrťou. V tomto čase bolo veľmi zriedkavé dožiť sa viac ako 65 rokov.

Východné myslenia: Konfucianizmus

Vo východnom myslení a pod vplyvom konfucianizmu vidíme kolektívnejší prístup, v ktorom sa zdajú byť hodnoty ako rodina, starší ľudia a tradičné hierarchie podľa veku dôležitejšie.

Stredomorská a latinská kultúra

Toto je ďalšia kultúra, ktorá má starých ľudí v úcte a považuje ich za dôležitých. Na najstaršiu generáciu sa často spolieha ako na ľudí, ktorí pomôžu pri výchove mladých, kým živitelia pracujú mimo domu. Ako takí zostali starí ľudia dobre začlenení do ďalšej fázy života.

Moderná doba

Vďaka mnohým objavom počas niekoľkých storočí je dĺžka života v súčasnosti približne 79 rokov pre mužov a 83 rokov pre ženy. Ale v moderných západných kultúrach kultúrny status starších ľudí upadol. Keďže žijú dlhšie, majú starší ľudia často pocit, že sú z dôvodu finančných problémov alebo neschopnosti žiť nezávisle vytláčaní. Mnohí sú nútení presťahovať sa do domovov dôchodcov, zariadení pre seniorov a súkromných sanatórií. Niektorí dokonca popisujú tento jav ako „veková diskriminácia“. Georges Minois hovorí, že „vždy a všade má prednosť mladosť pred starobou“. V skutočnosti je moderná západná kultúra známa individualistickým zameriavaním sa na „mladosť, samostatnosť a individualizmus“.
Výsledkom bolo, že v roku 2011 navrhla Organizácia spojených národov dohovor o ochrane ľudských práv, ktorý by konkrétne chránil starších ľudí. Faktom je, že dynamika mnohých rodín sa s viacerými starými rodičmi ako deťmi dramaticky zmenila.

Ako hovorí Laura Carstensen „tvar pyramídy, ktorá vždy predstavovala rozloženie veku v populácii, v ktorej sa väčšina pozostávajúca z mladých ľudí nachádzala na spodku a malý kúsok starých ľudí, ktorým sa podarilo prežiť starobu, na vrchu, sa zmenil na obdĺžnik.“

Poďakovanie: Prednáška Laury Carstensen na podujatí TED’s Talk:

Tvar obdĺžnika alebo kocky znamená, že po prvý krát v histórii ľudského druhu bude mať väčšina detí narodených v rozvinutom svete šancu zostarnúť.

Organizácia spojených národov, perspektíva svetovej populácie, prognóza stredného variantu

Laura Carstensen tiež vysvetľujte, že predĺženie dĺžky života nenastalo preto, lebo sme silnejší ako naši predkovia, ale pretože v zlepšovaní zdravia a blahobytu zohrali významnú úlohu kultúra, veda a technológie.

Akú úlohu zohrávajú starší ľudia v spoločnosti dnes?

„20. storočie bolo svedkom dvoch veľkých zmien v regiónoch sveta, v ktorých sú ľudia dostatočne vzdelaní a veda a technológie prekvitajú.“Laura L. Carstensen

Odfotila Cristina Gottardi, v komunite Unsplash. Starší pár v meste Siena, Taliansko

Pohľad na starších ľudí sa stále mení, správanie a úcta k nim sa líši od kultúry ku kultúre a vyvíja sa počas rôznych období. V západných aj východných krajinách môžu niektoré oblasti spoločnosti zavrhnúť starších ľudí akoby to boli len zoznamy potrieb pri ich starostlivosti.
Ale ich šedivé vlasy a stuhnuté kĺby im nebránia v tom, aby boli nepopierateľne pevným základom našej spoločnosti. Ak sme ochotní počúvať a učiť sa, je jednoduché vidieť, že ich dôležitosť presahuje stráženie detí, rozprávanie rozprávok, varenie a kŕmenie.

Ich telá sú možno slabšie, ale majú obrovské more skúseností a múdrosti, ktorá môže byť inšpiráciou pre mladšie generácie. Tiež zohrávajú dôležitú úlohu pri učení mladých ľudí kultúrnym hodnotám a zachovávaní tradícií, pretože oni sú strážcami bohatstva kultúrneho dedičstva.

Našťastie časy sa menia a novšie generácie vyrastajú v inom prostredí, ktorého cieľom je ochrana starších generácií. Stále je dôležité spomenúť, že existujú jednotlivci zo všetkých kultúrnych pozadí, ktorí sú ochotní starať sa o svojich starších rodičov s láskou, úctou a silným citom pre povinnosť, ale navzájom sa od seba môžete ešte veľa naučiť.

Smerujeme k spoločnosti schopnej prijať všetky vekové kategórie?

Christopher, v komunite Unsplash

Kým stále výrazné množstvo starších ľudí žije v chudobe, v rozvinutých krajinách, podľa novín Guardian, bola v posledných dvadsiatich rokoch zaznamenaná veľká snaha o zníženie chudoby dôchodcov.

Skôr ako zameriavať sa na znepokojujúcu víziu starnúcej populácie by pomohlo, ak by sme sa stavali vyrovnanejšie voči implementácií riešení nového postupu, ktorý by riešil skutočné problémy ako napríklad:

• Ako môžeme zabezpečiť, aby starší ľudia dostali pomoc, ktorú potrebujú na úpravu ich domovov, aby mohli starnúť doma tak dlho, ako to bude možné?
• Ako môžeme zabezpečiť, aby ľudia, ktorí sa o ľudí vo vyššom veku starajú, dostali pomoc a školenia, ktoré potrebujú?
• Ako poskytneme pomoc komunitám tak, aby boli čo najviac otvorené starnúcej populácii a umožnili seniorom pokračovať v ich prínose spoločnosti a zároveň mať tú najlepšiu kvalitu života?

Toto sú príklady prístupov na celom svete, ktoré majú za cieľ zlepšiť začlenenie starších ľudí do neustále sa meniacej a rýchlo sa vyvíjajúcej spoločnosti. Vytváranie prostredia vyhovujúceho a prístupnejšieho starším ľuďom by malo byť záležitosťou každej vlády, najmä ak ide o poskytovanie bezpečného prostredia na prechádzky, bicyklovanie a jazdenie verejnou dopravou.

Napríklad v Singapure majú starší ľudia kartu, ktorú na prechode priložia na semafor a tým sa prepínanie farieb spomalí tak, aby mali dosť času na prechod cez cestu (zdroj: The Guardian).

Tiež si myslíme, že by sa mal takýto typ starostlivosti preniesť aj do domovov dôchodcov prostredníctvom poskytovania potrebnej pomoci pri úprave mobility, zabezpečenia, že starší ľudia môžu starnúť doma a pritom budú obklopení ľuďmi, ktorí majú k starnúcej generácii pozitívny prístup.

Dnes sú seniori v pokročilom veku schopní byť v spoločnosti aktívnejší a intelektuálne do nej prispievať. Ale stále máme na čom pracovať. Dúfajme, že sa dokážeme priblížiť k tomu, aby sme sa stali spoločnosťou, ktorá dokáže vo veľkej miere oceniť a mať v úcte inteligenciu našich starších ľudí, tak ako si Japonci a pôvodní obyvatelia Austrálie vážili ich múdrosť po tisícročia. Nikdy by sme nemali pochybovať o prínose starších ľudí, nie ako skupiny a nie individuálne.