stannah záruka
Stannah logo
Máte akékoľvek otázky? Zavolajte nám ZADARMO Naši preškolení operátori sú tu pre vás 24 hodín denne
0800 162 162

Čo bude žiť dlhšie znamenať pre jednotlivcov a čo pre spoločnosť?

Na nás ostáva vybudovať svet, v ktorom môžeme žiť dlhý, produktívny a šťastný život!

Čo bude žiť dlhšie znamenať pre jednotlivcov a čo pre spoločnosť?

VindiaTours: Bratislava

„Nadmerná dĺžka života radikálne zmení spoločnosť a predstavuje nevídanú príležitosť zmeniť náš postoj nielen k starobe, ale ku všetkým fázam nášho života. Následky si ešte len začíname uvedomovať… no medzičasom, myslíme a pripravujeme sa na život, ktorý sme žili doteraz“ Laura Carstensenová v „ Dlhej jasnej budúcnosti

Ako firme, ktorá každý deň pracuje s dôchodcami na celom svete, nám je v spoločnosti Stannah jasný význam otázky: čo bude žiť dlhšie znamenať pre jednotlivcov a čo pre spoločnosť? Preto nás zaujal výskum Laury Carstensenovej venovaný starnúcej spoločnosti. Laura Carstensenová je profesorkou na Stanfordovej univerzite, kde pôsobí aj ako zakladajúca riaditeľka Stanfordského centra pre dlhovekosť. Ani keby sme chceli, nenašli by sme podnecujúcejší a presnejší pohľad na to, čo starnutie znamená dnes a pozitívnejší prístup k výzvam, ktoré dlhší život prináša jednotlivcovi a spoločnosti.

Ako samotný názov napovedá, Dlhá jasná budúcnosť je presne to, o čom sme presvedčení, že nám dvadsiate prvé storočie prináša: 30 rokov života navyše!

Čo spravíme s príliš dlhým životom?

Toto je prvá otázka, ktorú si profesorka Carstensenová vo svojej knihe kladie. Uvažovali ste nad tým niekedy? Človek bude priemerne žiť o 30 rokov viac, než žil pred 100 rokmi. Staroba, ktorú vidíme v súčasnosti, je v skutočnosti nový jav. Ako sme spomínali v jednom z našich nedávnych blogov, Rola dôchodcov naprieč históriou, dožiť sa 60 rokov bolo kedysi výnimočné. Len tí šťastnejší dosiahli to, čo v súčasnosti považujeme za konečnú fázu stredného veku. Dnes je bežné dožiť sa svojej osemdesiatky či deväťdesiatky. Je trúfalé povedať, že sa začíname blížiť k dosiahnutiu 100? Podľa profesorky Carstensenovej žilo v roku 2009 v Spojených štátoch amerických 70 000 storočných ľudí. To je štyrikrát viac ako pred desiatimi rokmi. A toto číslo neustále rastie. Do roku 2050 populácia storočných pravdepodobne presiahne 1 milión!

Ale mnohí z nás si stále myslia, že život po 65 je synonymom straty, rozkladu a smrti. Zvyčajne sa radšej vyhýbame myšlienkam na starobu. Ako uvádza Carstensenová:

„Ako spoločnosť máme len malú predstavu o tom, čo to znamená byť šťastný zdravý storočný človek. (…) keďže roky navyše boli pridané k životu tak náhle, naša kultúra na to ešte nedozrela.“ (v Dlhej jasnej budúcnosti, st. 4)

Ešte sme na to nedozreli, práve preto stále prežívame kolektívnu úzkosť zo starnutia, akoby nás mal starší vek o všetko obrať. Pravdou však je, že dôchodcovia sú aktívnejší ako kedykoľvek predtým a samostatne vedú celkom úspešný život, pričom stále starnú. Samozrejme, nesnažíme sa vykresliť romantickú predstavu o starnutí. So starobou sa spájajú rôzne choroby a ťažkosti, ktoré znižujú kvalitu života pre mnohých dôchodcov, ale veda a technológie hľadajú riešenia pre mnohé z praktických problémov starnutia. Môžeme uviesť príklad spoločnosti Stannah, ktorá vyvíja podporné technológie na pomoc zákazníkom v dôchodcovskom veku, aby sa vyhli riziku spadnutia zo schodov.

V spoločnosti Stannah sme sa stali svedkami, ako naši zákazníci zápasia s prijatím technológií a zariadení na podporu mobility, pretože sa obávajú, že by tým priznali svoju slabosť. So starobou a vekom nad 40 rokov sa stále spája stigma, spoločnosť Stannah je zástancom zmierenia sa so starnutím a prijatia dlhšej a jasnejšej budúcnosti pre našich zákazníkov, keď bude ich životný priestor a domovy pripravenejší na ich starnutie.

Práve preto táto kniha natoľko zaujala firmu Stannah! Nabáda celú spoločnosť, aby bola otvorená voči starnúcemu obyvateľstvu a viac si uvedomovala svoje sociálne a fyzické prostredie: nepopiera, že „starnutie je biologický proces, ale prostredie, v ktorom starneme, zohráva zásadnú úlohu pri nastolení budúceho smerovania“ (st. 8).

Čo si myslíte, že viete o starnutí a mýlite sa!

Predtým ako sa zamyslíte, aké bude starnutie v dvadsiatom prvom storočí, začnime zbúraním niektorých mýtov o dlhovekom živote. Tomu sa venuje prvá kapitola knihy Dlhá jasná budúcnosť Laury Carstensenovej a uvádza aspoň päť mýtov, ktoré môžu byť prekážkou na ceste k zmene, ktorú potrebujeme:

1 – „Starí ľudia sú smutní a osamelí.“

Profesorke Carstensenovej, ktorá pozoruje psychológiu staroby posledných 30 rokov, začalo byť jasné, že čo sa týka emocionálnej stability, najlepšie roky prichádzajú až neskôr v živote.

S výnimkou chorôb spojených s demenciou starí ľudia zvyčajne menej trpia depresiou a úzkosťou, t. z. duševné zdravie sa vo všeobecnosti zlepší so zdravím.

Je to naozaj prekvapujúce, pretože neustále spájame šťastie len so zdravím, krásou a silou. Ako je teda možné, že starší ľudia sú šťastnejší?  Všetko závisí od „socioemocionálnej selektivity“. To znamená, že si nájdu nový spôsob zhodnotenia situácií, aby zistili, či sú hodné ich času, pozornosti, obáv alebo hnevu a zamerajú sa na to, čo je pozitívne. Taktiež menej uvažujú nad tým, čo si o nich myslia ostatní.

 2 – „Celá vaša budúcnosť je vrytá do vašich génov.“

Anamnéza zdravia rodiny môže naznačovať riziko vážnych zdravotných problémov ako rakovina, ochorenia srdca a cukrovka, čo sú samozrejme choroby, ktoré môžu skrátiť váš život. Ale ako uvádza profesorka Carstensenová: „predispozícia nerovná sa predpoveď“. Je to spôsobené tým, že v hre je ďalší faktor – naše fyzické a sociálne prostredie.

Prostredie v tomto zmysle neznamená len fyzické okolie, ale tiež stravu, stres, vystavenie sa chemickým látkam a správanie. Naše konanie a naše sociálne prostredie majú na nás obrovský vplyv. Preto je lepšie veriť v život, ktorý si vytvoríme sami, čo znamená, že „genetika vám môže nadeliť určité karty, ale vy sa rozhodnete, ako s nimi naložíte“ (st. 26).

3 – „Musíme čím skôr skončiť s prácou.“

V súčasnosti sa pridané roky života priamo previedli do voľného času trvajúceho aj niekoľko rokov. Mnohí ľudia dnes odchádzajú do dôchodku skôr ako ich predchodcovia v 60. a 70. rokoch 20. storočia. Je to veľmi kontroverzná otázka, pretože na jednej strane stoja obhajcovia toho, že po desiatkach rokov platenia sociálnych odvodov, by mali mať možnosť ísť do dôchodku skôr. Na strane druhej sú i takí, podľa ktorých, ak to urobia milióny ľudí, systém sociálnych odvodov skolabuje . Znamená to však, že musíme všetci pracovať dlhšie? V čase, keď máme žiť až do svojej osemdesiatky, deväťdesiatky a viac, sme pripravení mať dvadsať alebo tridsať rokov voľného času? A čo je horšie, môžeme si dovoliť niekoľko desaťročné dôchodky? Súčasný model bol vystavaný pre kratší život. Z toho dôvodu pracovať 40 rokov, aby ste ušetrili na 40 rokov voľného času, nevyzerá reálne.  Podľa niektorých, ak by sme dokázali viesť svoj pracovný život uspokojivejšie počas života, mohli by sme zvýšiť dôchodkový vek, hoci by to bolo náročné pre ľudí, ktorí majú obzvlášť namáhavé povolania. Model, ktorý by mohol fungovať, je taký, v ktorom nám je dopriate vybrať si pracovné zaradenie, napríklad viac príležitostí na čiastočný úväzok, dobrovoľníctvo či ako naznačuje Carstensenová „preradenie do úplne inej kariéry“.

4 – „Starí ľudia vyčerpávajú život na Zemi.“

Mýty o nedostatku a svetovom preľudnení sú najnebezpečnejšie, pretože vytvárajú priestor na medzigeneračnú rivalitu. Pravdou je, že vzdelanie, príjem, dobrá zdravotná starostlivosť, hygiena a výživa a všetky faktory, ktoré vedú k zvýšeniu priemernej dĺžky života, sú tiež príčinou pre klesajúcu pôrodnosť.

Celkovo možno povedať, že nás čaká populácia, ktorá nebude väčšia, ale šedivejšia. Avšak to platí len pre vyspelé a rozvinuté krajiny. Opačný scenár čaká Afriku, časti Ázie a Blízky východ, kde je priemerná dĺžka života kratšia a pôrodnosť vyššia.

5 – „Starneme sami.“

Každý okolo nás starne. Neexistuje nič, čo by zastavilo starnutie. Takže určite nie ste sami!

„Starnutie si nevyberáte. Spôsob, akým starnete, áno. S veľkou pravdepodobnosťou strávite aspoň tridsať rokov svojho života ako starý človek.“ A výzvou pre každého z nás bude, kým chceme byť, keď budeme starí: „Pomôžete mladým ľuďom pracovať na svojej kariére, alebo im budete príkladom v tom, ako byť známym aj vo veku 90 rokov? Budete najlepším starým rodičom, akého si dieťa môže priať? Budete návrhárkou, ktorá vytvorí líniu módneho oblečenia pre ženy nad sedemdesiat rokov?“ (st. 40)

Otázkou je, či sa všetci pustíme do tejto výzvy? Spoločne?

Aká bude staroba v dvadsiatom prvom storočí?

 „Rozum máme v hrsti a je nás veľa. Berte to ako poslednú revoltu povojnovej generácie.“ (st. 12).

Búraním niektorých mýtov a neprávd o starobe nás Laura Carstensenová vedie k novým možnostiam, ktoré ponúka dlhší život bez strachu zo starnutia. Ponúka nám poučenie, ako sa vhodne pripraviť na dlhú jasnú budúcnosť, tak jednotlivcom, ako aj spoločnosti. Dozaista vníma dvadsiate prvé storočie, v ktorom povojnová generácia a generácie, ktoré prídu, budú žiť vo svete, v ktorom môžeme žiť dlhý, produktívny a šťastný život.

Odoslanie žiadosti o brožúru

Request Brochure